Zuzku Pastorkovú poznáme z permakultúrnych stretnutí a vzdelávacích podujatí už dlhšie, no intenzívnejšie sme sa spoznali počas Permakultúrnej konvergencie 2025, ktorá sa konala u nás v ŽiTo v SÝPKE. Jej pokojný prejav, hlboké vedomosti a prirodzený rešpekt k prírode v nás zanechali silný dojem.
Práve preto sme sa ju rozhodli osloviť na dlhodobejšiu spoluprácu. Veľmi si vážime jej skúsenosti s pestovaním, cit pre sezónnosť a schopnosť odovzdávať vedomosti zrozumiteľne, s ľahkosťou a bez nátlaku. Veríme, že kvalita jej práce a prístupu dokáže inšpirovať a naučiť mnohých - od úplných začiatočníkov až po ľudí, ktorí už so záhradou žijú dlhšie.
V nasledujúcom rozhovore vám Zuzku predstavíme bližšie a zároveň vás pozveme do celoročného cyklu workshopov Kolo roka v zeleninovej záhrade, ktorý budeme spolu počas roka v ŽiTo v SÝPKE postupne tvoriť.
1.Zuzka, záhrada je dnes prirodzenou súčasťou tvojho života. Pamätáš si
moment, kedy si si uvedomila, že pestovanie nebude len koníček, ale
cesta?
Uvedomenie si tejto cesty sa postupne skladalo z menších úlomkov, z menších uvedomení. Hlboký odtlačok vo mne zanechala sebestačnosť mojich starých rodičov a rodičov, ich činorodosť a radosť z domácich potravín a práce v záhrade. Ďalším kúskom mozaiky bola moja dobrovoľnícka práca na ekologickej farme na Malorke. Páčilo sa mi, ako sa zdravé kvalitné potraviny dostávajú priamo z farmy do materských, kultúrnych centier a školských jedální. Objavila som permakultúru, v ktorej mi všetky vzťahy dávali zmysel. A napokon láska k našej krajine a k Zemi. Uvedomenie si toho, že som tu len chvíľu a prináleží mi spravovať to, čo mi bolo zverené, múdro a s láskou.
2. Čo pre teba osobne znamená pestovanie zeleniny – je to viac o jedle,
o vzťahu k pôde alebo o spomalení?
Milujem zeleninu a všetko okolo nej. Rada sa kochám krásou rastlín, plodov, procesov, ktoré sa v záhrade dejú. Dodáva mi to pocit istoty a úľavy, radosť z tvorenia. Meditujem pri pletí a jednotení, vychutnávam si výbuch farieb, chutí, textúr, tvarov a pokladám sa za šťastného človeka, keď sa môžem podeliť o úrodu a zážitky.
3. Vo svojej práci často hovoríš o cykloch, sezónnosti a pozorovaní
prírody. Čo nás podľa teba záhrada učí o živote?
Záhrada nás učí vnímať prirodzenosť, že všetko má svoj čas, že netreba tlačiť, ale sa uvoľniť a prijímať neustále zmeny a výzvy. Vždy dokáže niečím prekvapiť, takže sa nedá na všetko úplne pripraviť. Je naším zrkadlom, zrkadlom vzťahov s ľuďmi a inými živými bytosťami. V záhrade sa máme možnosť prejaviť ako tvorcovia, umelci, rozvíjať zručnosti. V neposlednom rade je liečiteľom ubolených duší, ktoré dokážu nájsť útechu v bohumilej činnosti, v dotyku s pôdou, v jej kráse a v oddychu. V záhrade sa môžeš premeniť na dieťa, ktoré sa na svet pozerá s údivom a pre ktoré je priestor nekonečným ihriskom možností. Záhrada nás učí o tom, ako je zrod i smrť prirodzenou súčasťou života a existujú popri sebe a navzájom zo seba vychádzajú.
4.Ako vyzerá tvoj „záhradný rok“ – na čo sa najviac tešíš na jar, v
lete, na jeseň a čo ti dáva zimné obdobie?
Každý záhradný rok je niečím výnimočný, iný, hoci niektoré práce sa počas neho opakujú. Stále sa niečo pozoruje, prehodnocuje, mení a vylepšuje. Vždy objavujem nové a nové pôvaby.
Teraz sme v zimnom období, ktoré prinieslo tuhý mráz aj snehovú nádielku. Niečo odchádza, niečo odpočíva, život na chvíľu zamŕza, je ticho. V tomto období spomaľujem tempo aj ja a lebedím si počas dlhých zimných večerov. Čítam, hrám na klavíri alebo akordeóne, venujem sa svojej duchovnej praxi a nechávam doznievať procesy roka. Keď si to dovolím, z tmy a temna sa vynárajú nové výzvy a nápady. Aj lenivosť a ničnerobenie je súčasťou zimy. So záhradou sa prepájam predovšetkým “semienkovaním” – triedim, balím a posielam semienka. Plánujem budúcu sezónu, vzdelávam sa.
Na jar sa nadýchnem zhlboka a úplne prirodzene ma ovládne vášeň prírody. Obrovská chuť žiť, tvoriť, milovať. Milujem siatie aj starostlivosť o priesady, moje detičky. Vždy sa teším na prvú jarnú zeleninku a medvedí cesnak z lužných lesov, na žihľavu a fialky, na prekrásne vône, tú sviežu jarnú zelenú, slniečko, belasé nebo, jarný dážď, vôňu pôdy po ňom.
Leto prináša horúčavy a s nimi spojené radovánky. Uvedomenie si, aké dôležité je vedomé hospodárenie s vodou. Teším sa na pravidelné kúpele vo Váhu po dobre vykonanej práci v záhrade. Patrím medzi záhradníčky, ktoré majú rady pletie. A ešte viac kompostovanie!!! A ten všakovaký pestrý hmyz a kvetinky v záhrade. Teším sa na čoraz bohatšiu úrodu a celé dni strávené v záhrade, na jedenie priamo zo záhonov a ohníčky v spoločnosti priateľov.
Jeseň je ako pohladenie, farby mäknú, je láskavá aj blahobytom, ktorým nás obdarováva. Vdzuch vonia inak. Milujem babie leto. Teším sa na stále plnšiu a plnšiu komôrku a pivnicu, na melancholické západy slnka v záhrade. Rada leziem do korún stromov a pasiem sa na ovocí. Napĺňa ma vysádzať stromy, kríky a trvalky, vytvárať úkryty pre kamarátov v záhrade.
5.Mnoho ľudí má pocit, že pestovanie je náročné alebo že naň nemajú
talent. Čo by si odkázala úplným začiatočníkom?
Začnime krok po krôčiku, neberme si na začiatok sústo väčšie, aké dokážeme prehltnúť. Nebojme sa robiť chyby a učiť sa zo svojich prešľapov. Užívajme si začiatok, obdobie údivu a nevedomosti ako deti. Dovoľme si radosť z objavovania vzťahu so záhradou. Tá naša je pre nás jedinečná a nemusí sa podobať ani vyrovnať žiadnej inej. Dôležité je, aby sme sa v nej cítili dobre my, aby sme sa do nej radi vracali. Častokrát sa stáva, že nás intuícia vedie správne, hoci ešte nemáme vzdelanie či skúsenosti. Láskavý prístup k sebe a k záhrade sa nám na stokrát vyplatí.
6. Pri práci so záhradou prepájaš praktické know-how s jemnosťou a
rešpektom k prírode. Ako si si k tomuto prístupu postupne našla cestu?
Ako dieťa som láskavý prístup k prírode a úctu k živým tvorom zažívala predovšetkým v prítomnosti svojich starých rodičov. Veľa času som trávila na Váhu, v lužných lesoch, túlala sa a snívala. Príroda ma viedla, láska k nej sa pretavila aj do záhradníčenia. Okúsila som aj odvrátenú tvár spoločnosti, ponorenej do konzumu a márnosti. Permakultúra ma povzbudila v tom, že je možné žiť udržateľne, bez toho, aby sme spôsobovali zbytočné utrpenie.
7. Počas roka nás v ŽiTo v SÝPKE čaká séria siedmich workshopov s tebou.
Čím bude tento cyklus výnimočný a čo si z neho môžu účastníci odniesť?
Cyklus siedmich workshopov v Žito v Sýpke bude výnimočný tým, že nás bude sprevádzať celou sezónou na prekrásnom mieste, kde si mnohé z postupov budeme môcť vyskúšať priamo v zeleninovej záhrade. Stretnutia budú vzácne tým, že budú osobné a bude priestor zdieľať v kruhu účastníkov svoje skúsenosti, úspechy aj neúspechy. Teším sa na spoločné ochutnávky toho, čo si vypestujeme, na hravé učenie sa. Verím tomu, že sa navzájom budeme inšpirovať do takej miery, že sa budeme po našich stretnutiach ponáhľať domov do svojich záhrad, aby sme mohli tvoriť, skúšať a experimentovať. Budem sa vám snažiť odovzdať moje dlhoročné pestovateľské skúsenosti čo najlepšie, aby boli pre úžitok vám, vašim rodinám a komunitám. Na workshopoch budú účastníkom dostupné semienka z prírodných záhrad a učebné materiály.
8. Ktorá zelenina alebo rastlina je ti osobne najbližšia – a prečo práve
ona?
Na túto otázku neviem odpovedať, pretože si nedokážem vybrať. Všetky, ktoré poznám, milujem. 😊
9. Ako vyzerá tvoj život mimo záhrady? Čo ťa dobíja, inšpiruje alebo ti
pomáha udržať rovnováhu?
Mimo záhrady rada trávim čas v tichosti, tvorivo, hudbou, tancom. Dobíjajú ma potulky po krajine, po horách i po dolinách, splavovanie rieky. Obrovským akumulátorom tvorivosti sú stretnutia v rámci permakultúrnej komunity a ekokomunity Sekier v Zaježovej. Blízkosť a opora ľudí v láskavej a veselej jogínskej komunite, v ktorej pôsobím ako inštruktorka, mi tiež pomáha udržiavať rovnováhu. V priateľskom kruhu a pri deťoch ožívam a cítim sa veľmi prirodzene. Veľkou oporou je mi v živote maminka. Náročné chvíle ma formujú a prehlbujú vo mne súcit a pochopenie. Život sám a uvedomenie si toho, že Žijem.
10. Ak by si mala opísať ideálnu budúcnosť vzťahu ľudí k pôde a jedlu,
ako by vyzerala?
Ľudia si plne uvedomujú, že nežijú na Zemi sami a pôdu vnímajú ako živý pulzujúci organizmus. Spolupracujú s ňou pri pestovaní potravín a berú si z nej iba toľko, koľko naozaj potrebujú. O prebytky sa s radosťou a ochotne delia. Vychutnávajú si každé jedno sústo lahodných domácich potravín a nepotrebujú sa viac liečiť, lebo ich spôsob života a s láskou vypestované jedlo je liekom samým o sebe. Človek stále viac času rozjíma, pozoruje a rozumie tomu, čo sa v pôde a na nej deje, nemá potrebu sa oddeľovať a byť výnimočným. Stačí mu, že si uvedomuje výnimočnosť a neopakovateľnosť dobrodružstva, ktorého je súčasťou. Objavuje stále viac magické dary prírody a pravidelne usporadúva oslavy, na ktorých ďakuje za to všetko, čo je mu dopriate. Veľa sa smeje a tancuje a žije v súlade s prírodou.
