22. marec bol vyhlásený ako Svetový deň vody organizáciou Spojených národov. V roku 2026 je nosnou témou Svetového dňa vody „Kde tečie voda, tam rastie rovnosť“.
Prinášame vám námet na aktivitu pre žiakov a zopár zaujímavostí ku dňu vody.
VODNÉ BINGO
Pravidlá:
Každý žiak dostane vytlačenú “bingo tabuľku” (viď príloha). Cieľom žiakov je vyplniť tabuľku tým, že zistia, kto spĺňa ktorú kolonku tabuľky. Meno jedného človeka sa môže v tabuľke opakovať len 1/2/3 krát (podľa počtu žiakov v triede).
Alternatíva:
Aktivitu môžeme použiť aj ako klasické bingo, víťazom je teda ten žiak, ktorý prvý vyplní menami celý riadok, stĺpec alebo diagonálu.
Reflexia:
Po aktivite nasleduje diskusia o téme vody. Príklady otázok:
Je pre prírodu lepšie umývať riady ručne alebo v umývačke riadu?
Koľko by sme mali denne vypiť vody?
Ako šetríte vodu v domácnosti?
Čo je to virtuálna voda?
Zároveň vás k príležitosti Dňa vody pozývame na špeciálny program Voda nad zlato? alebo na náš klasický program Vodný príbeh, vhodný aj pre materské školy.
ZAUJÍMAVOSTI:
Voda má v pevnom skupenstve väčší objem než v kvapalnom. To znamená, že ľad zaberá viac miesta ako tekutá voda. Túto vlastnosť možno overiť jednoduchým pokusom: pohár naplňte ľadom tak, aby siahal mierne nad okraj, a potom ho dolejte vodou až po vrch. Keď sa ľad roztopí, voda z pohára nepretečie ani sa nevyleje. Molekuly vody sa totiž pri tuhnutí usporiadajú do pravidelnej kryštalickej štruktúry, ktorá zaberá viac miesta než neusporiadané molekuly v kvapaline. To je aj dôvod, prečo ľad pláva na vode.
Slaná voda je hustejšia ako sladká. Pridaná soľ zvyšuje hustotu vody, preto sa v slanej vode pláva ľahšie než v sladkej. Aj to si môžete overiť: dve nádoby naplňte vodou a do jednej pridajte niekoľko lyžíc soli. Potom do oboch vložte vajce alebo slamku ukončenú plastelínovou guľôčkou. V slanej vode bude plávať, v sladkej klesne ku dnu.
Voda dokáže stúpať aj smerom nahor. Stačí, ak má po čom "šplhať". Tento jav sa nazýva kapilarita alebo vzlínavosť. Vezmite dve vedrá – jedno prázdne a druhé do polovice naplnené vodou. Postavte ich vedľa seba a prehoďte cez ne uterák tak, aby jeden jeho koniec bol ponorený vo vode a druhý v prázdnom vedre. Voda začne po vláknach látky stúpať a postupne sa presunie aj do druhého vedra. Podobný jav pomáha aj rastlinám: voda v nich stúpa úzkymi cievami smerom ku korune, najmä vďaka odparovaniu z listov a schopnosti vody držať pohromade.
Teplá voda sa mieša rýchlejšie než studená. Dôvodom je pohyb molekúl: teplá voda má molekuly, ktoré sa pohybujú rýchlejšie a s väčšou energiou, takže sa látky v nej premiešajú rýchlejšie. Tento jav sa nazýva difúzia, čiže samovoľné premiešavanie častíc z oblasti s vyššou koncentráciou do oblasti s nižšou koncentráciou. Vidieť to môžete pri jednoduchom pokuse: Do pohára so studenou vodou a do pohára s veľmi teplou vodou kvapnite atrament. V teplej vode sa farba rozptýli výrazne rýchlejšie. Zároveň v pohári s teplou vodou vznikajú drobné prúdy, keď sa teplejšie a ľahšie časti vody pohybujú nahor a chladnejšie klesajú dole. To spôsobuje, že farba sa rozp zavrieme oči, na viečkach vidíme negatív toho, čo sme sledovali.
Má voda chuť? Podľa definície je voda číra, bezfarebná tekutina bez chuti a zápachu. Napriek tomu však vieme, že voda chutí inak doma, inak v škole, inak napríklad na chate. Dôvodom je, že voda bežne obsahuje rôzne minerály a iné rozpustené látky, ktorých množstvo a kombinácia sa líšia, a to ovplyvňuje naše vnímanie jej chuti. Naša schopnosť rozlíšiť chuť vody je navyše evolučne podmienená – pachuť môže byť signálom, že voda je kontaminovaná. Ďalším faktorom je, že naše chuťové poháriky sú zvyknuté na chuť slín. Keď sa napijeme vody, absenciu tejto „známej“ chuti vnímame ako opačný vnem. Podobný efekt nastáva aj pri pohľade do silného svetla – ak potom zavrieme oči, na viečkach vidíme negatív toho, čo sme sledovali.