Čo by sme robili, keby sme sa jedného dňa ocitli uprostred neznámej krajiny a museli si poradiť bez telefónu a technológií? Práve na túto otázku sme hľadali odpovede počas nášho dobrodružného survival tábora. Deti počas neho objavovali, že prežitie nie je len o odvahe a šikovnosti, ale aj o spolupráci, všímavosti, trpezlivosti a schopnosti zachovať pokoj, keď veci nejdú podľa plánu.
Veľká časť programu sa odohrávala priamo v našej prírodnej záhrade. Deti sa učili pracovať s mapou a kompasom, orientovať sa v priestore a podľa rôznych indícií hľadať cestu k cieľu. Svoje nové zručnosti si následne vyskúšali počas šifrovačky po záhrade, kde ich čakali ukryté úlohy a šifry. Naučili sa tiež základy Morzeovej abecedy a ďalšie spôsoby, ako si odovzdať správu bez použitia slov.
Jedným z dôležitých survival blokov bola prvá pomoc. Účastníci si vyskúšali, ako reagovať v rôznych situáciách, ako pomôcť zranenému a ako privolať pomoc. Nešlo však len o učenie sa postupov – prostredníctvom modelových situácií si mohli vyskúšať, aké dôležité je najskôr zachovať pokoj, premyslieť si situáciu a až potom konať.
Nechýbala ani prechádzka do okolitej prírody a skúmanie vyschnutého toku Klanečnice. Pustili sme sa aj do stavania stanov a prístreškov, pričom veľký úspech malo najmä uzlovanie.
Samostatnou kapitolou bol oheň. Deti si vyskúšali jeho založenie pomocou kresadla aj lupy a postupne zisťovali, čo všetko treba na to, aby sa z malej iskry stal skutočný plameň. Pri práci s ohňom sa zároveň učili rešpektu a bezpečnosti. Kreatívnou súčasťou programu bola aj výroba sviečok zo starého vosku – ukázali sme si tak, že aj materiál, ktorý by sa mohol zdať nepotrebný, môže dostať nový život.
Hrali sme spoločenské hry, rôzne energizery a tímové hry. Práve spoločné zážitky mimo samotných „survival“ úloh boli dôležitou súčasťou tábora.
A samozrejme, dobrodružstvo by nebolo úplné bez jedla pripraveného vlastnými rukami. Pri ohni sme si opiekli chlebové cesto, pričom si každý mohol vybrať vlastné ingrediencie a vytvoriť si svoju vlastnú kombináciu. Aj obyčajné jedlo sa tak stalo súčasťou zážitku.
Survival tábor však nebol len o tom, čo všetko sa deti naučili. Bol najmä o tom, čo spolu zažili. O chvíľach strávených vonku, o spoločnom riešení problémov, o vzájomnej pomoci, smiechu aj malých víťazstvách. Prírodná záhrada sa na pár dní stala miestom objavovania, skúšania a budovania vzťahov.
A možno práve to je najdôležitejšia survival zručnosť zo všetkých – vedieť si poradiť, ale zároveň vedieť, že na to nemusíme byť sami.






Počas jarných mesiacov roku 2026 prebehlo v Sýpke šesť Škôlkarskych dopoludní, určených pre deti predškolského veku a ich rodičov. Cieľom programu bolo ponúknuť deťom pravidelné zážitkové vzdelávanie v prírodnom prostredí, kde sa učili predovšetkým vlastným objavovaním, skúmaním a praktickou činnosťou.
Spoločne sme sa venovali témam Staráme sa o rastliny, Zem je naša planéta, Aprílové počasie, Ja a moja rodina, Včely nás učia a Živočíchy vo vode a pri vode. Deti počas stretnutí sadili rastliny, pozorovali klíčenie semien, vyrábali vlastný kompas, skúmali počasie, spoznávali život včiel, navštívili vodné biotopy v okolí Sýpky, tvorili, experimentovali a objavovali prírodu všetkými zmyslami. Každé dopoludnie prepájalo poznávanie s pohybom, tvorivými aktivitami a pobytom vonku.
Ďakujeme všetkým rodinám, ktoré sa do projektu zapojili a boli jeho súčasťou.
Napriek pozitívnym ohlasom sa nepodarilo vytvoriť dostatočne veľkú skupinu pravidelných účastníkov, ktorá by umožnila dlhodobé pokračovanie programu. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli Škôlkarske dopoludnia ukončiť. Veríme však, že spoločné stretnutia priniesli deťom množstvo pekných zážitkov, nových poznatkov a radosti z objavovania prírody.





V pondelok sme odštartovali tábor s témou mapy a orientácia!
Zistili sme, ako sa zorientovať v prírode, čo sú to turistické značky, pozreli a preskúmali sme mapy aj mapové značky. Do mapy našej záhrady sme si zakreslili doležité body a naučili sme sa, ako si ju zorientovať s kompasom či buzolou. Skúšali sme určiť svetové strany a spoznali okolie pri lúštení šifrovacej hry. Poskákali sme po mlákach, zahrali sa s legom a vyfarbili si kompasy. Na záver sme si vyrobili vlastné pirátske mapy!






Druhý deň tábora sme sa zlepšovali v prvej pomoci.
Deti sa naučili, ktoré úrazy a poranenia zvládnu ošetriť sami, kedy treba vyhľadať rodiča a čo robiť vo vážnejšom prípade. Naučili sme sa, ako zalepiť rany, skúšali sme si obväzovanie rán aj použitie izotermickej fólie. Vyrobili sme si papierovú lekárničku aj lekársky odznak. Vďaka počasiu sme si dnes viac užili záhradu, slamené bludisko a hľadali sme žabky a vážky pri jazierku.
Nečakane sme postavili aj bunker! Tešíte sa, čo nás čaká zajtra?






Tretí deň sa niesol v znamení poznávania živočíchov a rastlín.
Rozprávali sme sa o tom, čo žije v prírode, koľko to má nôh, čo lieta, pláva,… Vyzbrojili sme sa gumákmi a sieťkami a skúmali sme, čo žije v potoku. Pozreli sme si rôzne bezstavovce v teráriách, do pozorovacích pohárikov chytali hmyz, najmä koníky a vrbináre.
Skúmali sme aké zviera zanecháva aké stopy a pracovný list bol zameraný na jedlé a jedovaté rastliny.






Ďalší deň sa deti dočkali témy ohne.
Ráno sme si povedali o bezpečnosti, o tom, čo sa môže a nemôže páliť a ako založiť oheň. Zahrali sme si hru s triedením zápalok a vybrali sa všetko otestovať v praxi. Po tímoch sme založili ohne, učili sme sa zapaľovať sviečku zápalkou a vyrobili sme si vlastnú limonádu. Vrchol programu bolo zapaľovanie ohňa kresadlom a lupou.
Poobede sme sa ešte hrali v záhrade, chytali hmyz a behali v bludisku.






Posledný deň sme venovali viazaniu uzlov.
Naučili sme sa jednoduché očko a ambulančný uzol. Poniektorí sa skúšali priviazať aj k stoličke. V potoku sme opäť stavali hrádze a hľadali farebné sklíčka. Vyrobili sme si náramky a na záver si pozreli módnu prehliadku od šicieho tábora.
Ďakujeme vám za dôveru a tešíme sa na deti nabudúce
Janka Jánošíková a Dominika Baumgartnerová






V stredu 20.5.2026 vrámci Týždňa dobrovoľníctva k nám do Moravského Lieskového zavítali firemní dobrovoľníci zo spoločnosti Lugera & Makler spol. s r.o. v Trenčíne.
Po spoločnom úvode sa všetci s chuťou pustili do práce. Dobrovoľníci prevážali kamene na ohnisko, fúrikovali slamu, ktorú používame ako mulč, trhali burinu a vystavali prechodový chodník cez záhon.
Celkovo u nás odpracovali 81 dobrovoľníckych hodín, prínos, ktorý nám však priniesli je nevyčísliteľný. Veľmi si vážime každú nezištnú pomoc a vnímame jej veľký presah.
ĎAKUJEME!



V piatok 24.4.sme sa v Sýpke s deťmi vrámci predškoláckeho doobedia venovali téme počasia – skúmali sme, čo je to počasie, čo všetko zahŕňa, ako sa mení a aký má vplyv na náš každodenný život.
Spoločne sme si vysvetlili, že počasie sa nemení len v závislosti od ročných období, ale líši sa aj na rôznych miestach našej planéty a zmeniť sa môže aj v priebehu jediného dňa. Deň sme začali zážitkovou aktivitou, pri ktorej sme pomocou tlieskania a búchania napodobnili dážď a búrku.
Učili sme sa pomenovávať rôzne druhy počasia (napr. slnko – slnečno, vietor – veterno) a rozprávali sme sa o tom, čo sa deje s dažďovými kvapkami po dopade na rôzne povrchy. Zahrali sme si aj hru, v ktorej deti triedili rôzne oblečenie podľa počasia. Spoločne sme si uvedomili, že slnečné počasie môže byť nielen v lete, ale aj v zime, a preto k nemu nemusí vždy patriť krátke tričko.
Následne sme si vyskúšali viacero jednoduchých experimentov – vytvorili sme oblak vo fľaši a dážď v pohári. Pomocou ľadu, ktorý nám zostal z pokusov, sme si dokonca pripravili vlastnú zmrzlinu z ovseného mlieka.
Na záver sme si zahrali pohybovú hru o strážcoch dažďových kvapiek, pri ktorej sa deti dosýta vybehali v našej prírodnej záhrade.
Dnešná riekanka:
Padá dáždik, kvapká,
premokne mi čiapka.
Kvapi- kvapi- kvapi- kvapi-
mňa pár kvapiek neprekvapí.
Tešíme sa na ďalšie stretnutie – už v piatok 8.5.2026 (pozor, 1.5.2026 škôlkarske doobedie nebude) nás čaká téma Moja rodina. Ste srdečne pozvaní a viac informácií o škôlkarskych doobediach nájdete tu: https://zitovsypke.sk/skolkarske-doobedia/.



V piatok 10.4.2026 prebehlo v Sýpke prvé Škôlkarske doobedie!
Deti sa zoznámili so svetom rastlín – objavovali, ako rastú, čo potrebujú pre život a prečo sú pre nás dôležité.
Vyskúšali si jednoduchý pokus s rozkvitajúcimi papierovými kvetmi, triedili semienka a spoločne zasadili hrášok do záhonu aj do priehľadnej nádoby, ktorú budú môcť ďalej pozorovať doma.
Spoločne sme sa pozreli aj na stavbu rastliny a na to, čo všetko z rastlín využívame v každodennom živote. Nechýbala ani ochutnávka naklíčených semienok a tvorivá aktivita.
Tešíme sa na ďalšie stretnutie – už najbližší piatok nás čaká téma Zem je naša planéta. Ste srdečne pozvaní a viac informácií o škôlkarskych doobediach nájdete tu: https://zitovsypke.sk/skolkarske-doobedia/.




Do súťaže Strážcovia prírody sa zapojili materské aj základné školy z celého Slovenska. Ich odpovede nám ukázali, že environmentálne vzdelávanie dnes nie je len o vedomostiach, ale najmä o každodenných činoch, postojoch a zážitkoch, ktoré deti formujú už od útleho veku.
A čo je na tom najkrajšie? Že tie zmeny sa už dejú.
Gratulujeme výhercom: Materskej škole z Mýta pod Ďumbierom, ktorú sme vylosovali zo 47 zapojených tried.
“Deti v MŠ sa učia ako chrániť prírodu , vedieme deti k tomu, aby si ju vážili a starali sa o ňu už od malička. Pestujú bylinky, jahôdy a ovocné kríky. Deti sa učia, aky je proces pestovania a ako sa o rastliny starať.”
Mnohé školy prirodzene prepájajú učenie s reálnym prostredím. Deti trávia čas vonku, pozorujú, skúmajú a učia sa priamo v prírode:
„Chodievame so žiakmi na prechádzky po okolí a všímame si, čo na týchto miestach žije. Máme pri škole rieku Moravu a lužné lúky a vidíme rôzne vplyvy znečistenia.“
Príroda sa tak nestáva len témou, ale skutočným priestorom na učenie.
Silnou témou bola aj starostlivosť o školské záhrady. Deti sadia, polievajú, pozorujú a učia sa trpezlivosti:
„Najskôr semienka zasejú do malých nádob, starajú sa o ne a sledujú, ako rastú. Keď sú priesady silné, ponúkajú ich na predaj rodičom.“
Takto sa prirodzene prepája environmentálna výchova so zodpovednosťou, spoluprácou aj hodnotou práce.
Veľmi silno rezonovala téma biodiverzity – od hmyzích hotelov až po starostlivosť o opeľovače:
„Deti vytvárali domčeky pre hmyz z konárikov, šišiek a listov. Učia sa, že hmyz je dôležitý pre opeľovanie aj zdravie prírody.“
Niektoré školy idú ešte ďalej a prepájajú aktivity aj s rodinami:
„Minulý rok sa zapojilo 10 rodín, ktoré si doma vytvorili priestor pre včielky samotárky.“
Recyklovanie a opätovné využívanie materiálov je prirodzenou súčasťou života škôl:
„Recyklujeme a vyrábame z odpadových materiálov. So staršími žiakmi vyrábame vodné živočíchy z recyklovaného materiálu.“
Deti sa tak učia, že odpad nemusí byť koniec – ale začiatok niečoho nového.
Mnohé škôlky a školy pravidelne čistia svoje okolie:
„Deti sa menia na malých strážcov prírody, ktorí zachraňujú svet pre chrobáčiky a kvietky.“
Tieto jednoduché aktivity majú obrovský dopad – budujú vzťah k miestu, kde deti žijú.
Zo všetkých odpovedí bolo cítiť jednu spoločnú vec – vzťah k prírode.
„Budujeme u detí pozitívny vzťah k prírode, učia sa starať o rastliny, byť trpezlivé a chápať, že aj zo starých vecí sa dajú vytvoriť nové.“
Alebo ako to krásne zhrnuli deti:
„Zem je náš jediný domov a doma si predsa upratujeme, nie?“
Zmena a stráž prírody nie je to len o projektoch, je to o každodenných drobných rozhodnutiach, ktoré vedú k veľkej zmene. Deti sa učia vnímať prírodu, chápať súvislosti a v neposlednom rade konať zodpovedne. A práve to je základ pre budúcnosť, ktorá bude udržateľná.
Ďakujeme všetkým školám, učiteľkám, učiteľom aj deťom, ktorí sa zapojili. Vaša práca má zmysel – a je inšpiráciou pre nás všetkých.
Veríme, že sa vidíme aj na našich vzdelávacích programoch a už teraz sa tešíme na výhercov!










Zástupkyne našej organizácie sa 6.3.2026 zúčastnili záverečného seminára projektu LIFT - Landscape in focus: zamerané na krajinu v Nitre. Naše E.K.O. centrum ŽiTo v SÝPKE bolo vybrané ako príklad dobrej praxe do tohto projektu.
Projekt vznikol s ambíciou inšpirovať a podporiť malé obce aj širokú verejnosť v zodpovednej starostlivosti o krajinu pri jej ochrane, rozvoji aj každodennej správe. Projekt vníma krajinu ako vzájomne prepojený systém a zároveň ako východiskový rámec pre kvalifikované, koncepčné a dlhodobo udržateľné rozhodovanie v území. Predstavuje ju ako spoločný priestor, ktorý posilňuje miestnu identitu, kvalitu života, susedské vzťahy a odolnosť voči klimatickým aj spoločenským zmenám.

Prípadové štúdie, ktorých sme súčasťou, prinášajú konkrétne a prenositeľné príklady dobrej praxe z partnerských krajín zapojených do projektu. Ukazujú, ako môže krajinná architektúra pomôcť riešiť environmentálne aj spoločenské výzvy, koncepčným a dlhodobým spôsobom. Slúžia ako inšpirácia pre obce, ktoré chcú svoju krajinu rozvíjať udržateľne a s ohľadom na lokálne potreby.
Napísali o nás:
ŽiTo v SÝPKE zohráva kľúčovú úlohu v podpore environmentálnej udržateľnosti, kultúrnej angažovanosti a v rozvoji komunity prostredníctvom širokého spektra aktivít. EKO centrum s priľahlou záhradou slúži celoročne na environmentálne vzdelávanie. Témy ako strata biodiverzity, jedlé rastliny a zadržiavanie dažďovej vody sa tu prezentujú prostredníctvom zážitkového učenia priamo v areáli. Združenie svojimi aktivitami priťahuje pozornosť komunít z blízkeho okolia, pričom do programov a workshopov sa zapájajú aj ľudia z rôznych častí Slovenska,čím sa napĺňa poslanie organizácie. Celkovo povedané, ŽiTo v SÝPKE významne prispieva k rozvoju environmentálnej výchovy, budovaniu udržateľnosti a zapájaniu verejnosti prostredníctvom vybudovaných edukačných prvkov, ako záhrada, rôznorodé programy. Tieto aktivity predstavujú príspevok združenia k formovaniu harmonického a zodpovedného vzťahu medzi ľuďmi a prírodou.

Monika s Jankou sa zúčastnili viacerých podnetných prednášok, z ktorých ich najviac oslovila prezentácia Ing.arch. Milana Šušku, Ph.D. - Ako stavať pod Rozsutcom - Manuál rozvoja vidieka a prednáška doc.Ing. Attilu Tótha, Ph.D. - Krajinná architektúra vo vidieckom prostredí: Implementácia prírode blízkych riešení v špecifickom kontexte. Stretli známych z odboru, viedli inšpirujúce rozhovory a tiež sa zoznámili s možno budúcimi spolupracovníkmi. Sme vďační za takéto príležitosti a tešíme sa na ďalšie projektové spolupráce.


